mary

Dievča s letom v očiach

Stretol som raz jedno dievča

s prekrásnymi očami

keď vtom nebo zatiahlo sa

a ona začala pršať – slzami.

V očiach sa jej zračil smútok

rozmenený na drobné,

v srdci mala púštnu búrku

aj jej oči boli búrke podobné.

Slzy s dažďom miešali sa,

vliali sa do riek a vytvorili potopu,

koniec sveta práve nastal,

niet o tom pochýb, je to tu.

Neplač, milé dievčatko,

neuvidíš vychádzať dúhu cez slzy.

Vieš, keď ťa vidím plakať,

veľmi ma to mrzí.

Viem, že túžiš zmeniť svet

a máš mnoho krásnych želaní,

nemôžem však nútiť slnko svietiť.

Jediné, čo ti môžem ponúknuť,

je moje srdce na dlani.

O pár dní som ju stretol znovu,

oči sa slnečným jasom trblietali.

Koniec sveta nenastal, no miesto toho

hviezdy sveta jej do očí popadali.

Vidím, ako padá hviezda z neba,

voňavá ako lupeň ruží,

zopínam ruky k tichej modlitbe:

znovu ju vidieť túžim.

Už viem, už som zistil

ako sa veci majú,

prišiel som tajomstvu na stopu,

oči toho dievčaťa farbami leta hrajú.

Skrýva sa v nich všetko, čo nám leto núka

v plnej svojej kráse.

Niekedy sa topia v daždi slzavého údolia

a niekedy zas kúpu v slnečnom jase.

Niekedy z nich idú blesky, občas hrmí,

zavše vyjde dúha ako svetlo nádeje.

Je to dievča s letom v očiach

a ten pocit ma nesmierne hreje.

Už viem, kam dopadajú hviezdy,

keď opúšťajú nebo

a viem aj to, kam chodí slnko spať

našiel som odpoveď na otázku

kde sa vzal letný dážď.

Už som ju dlho nevidel,

to dievča s letom v očiach, srdci aj duši.

začína mi byť nekonečne hmlisto,

prichádzajúca jeseň ma trochu ruší.

Ak sa náhodou nestretneme,

ak ju niekto zbadá,

nech jej, prosím, odkáže, že sa zídeme,